Info
Vo svojej tvorivej práci využíva všetky možnosti a techniky vlastné bábkovému divadlu a oživuje rôzne typy bábok a predmetov. Iluzívne a antiiluzívne divadlo, hra na hudobný nástroj, spev, tanec, žonglovanie, ale aj rýdzi činoherný prejav – to všetko možno nájsť v inscenáciách košického Bábkového divadla.
Divadlo sa pravidelne zúčastňuje divadelných festivalov doma i v zahraničí, z ktorých si odnieslo množstvo ocenení.
V súčasnosti má divadlo v repertoári 16 inscenácií a ročne ho navštívi 23 tisíc divákov. Inscenácie sú určené pre divákov od 3 rokov, ale v repertoári má divadlo predstavenia aj pre staršie deti a mládež ako aj predstavenia, s ktorými vie vycestovať aj do menších priestorov a ktoré sú určené pre najmenších - tzv. škôlkoviny.
Ponuka predstavení:
AKO ŠLO VAJCE NA VANDROVKU
Známa ľudová rozprávka na motívy Pavla Dobšinského o vandrovaní vajca je určená pre najmenšieho diváka. Vajce sa vyberie do sveta, lebo nechce poputovať do koláča a nechať sa upiecť. Ibaže vandrovať samo to nie je ono a preto zvábi na spoločnú cestu každého, koho stretne. Tak sa na scéne objavia podarené zvieracie figúrky: rak, kačka, kôň, vôl, moriak a kohút. Každý z nich má svoj predchádzajúci príbeh, vďaka ktorému sa malý kolektív ocitol v novej situácii. Musia sa starať každý o seba a zároveň si pomáhať jeden druhému. Lenže prídu prvé prekážky, zotmie sa, všetci prežívajú strach, ale i očakávanie z neznámeho. Tmavý les privedie zvieraciu skupinku do humorných situácií. Vzápätí naďabia na zbojnícku chalupu s nevraživou babou. Namiesto večere dostanú práve domov sa vracajúci zbojníci poriadny výprask, ktorý im pripravia naši vandrovníci.
BRAČEK JELENČEK
Hra hneď zaujme svojím výtvarným poňatím. Herci hrajú s drevenými bábkami, ktoré pripomínajú pôvodné insitné rezbárstvo. K tomu rozohrávajú herci živé výstupy s bežnými úžitkovými predmetmi z minulosti: ako kotol, varecha, pekáč. Folklórnu atmosféru dolaďuje ručne šitý a vyšívaný textil. Doménou inscenácie je interaktívna hra s deťmi, ktoré sú celý čas zapojené do diania na javisku i mimo neho.
Príbeh je o tom, že zlá macocha chce skántriť Aničku a Janíčka, aby v núdzi ubudlo hladných krkov. Gazda – horár je nešikovný, sotva čo uloví. Žena ho nahovára: „poľuj si doma“... Anička si vypočuje macochine zámery a vytvorí si plán na svoju a bračekovu záchranu. Ujdú do hory, ktorú macocha v zlosti prekľaje slovami: „z čej stupaje sa napijete, na také zviera sa premeníte…“ Počas putovania sa braček nezdrží, napije sa z jelenej stupaje a premení sa na jelenčeka. Počas kráľovskej poľovačky si kráľ všimne krásnu devu – Aničku a na jej žiadosť ich oboch aj s bračekom – jelenčekom vezmú na kráľovský hrad. Začas sa Anička stane kráľovnou, kráľ odíde do vojny a stará pestúnka, čo svoju dcéru chystala za kráľovnú, sotí Aničku do Dunaja. O jej synčeka sa stará braček, vezme ho medzi parohy a odnesie k Dunaju. Tu Anička – premenená na kačicu, zase sa mení na matku a dieťa si nachová. Súrodenci si hrdinsky pomáhajú či v ľudskej, či zakliatí vo zvieracej podobe. Na konci sa všetko vyjasní, láska víťazí nad zlými čarami a každý dostane to, čo si zaslúži.
Mladý herecký kolektív spestrí inscenáciu aj živou ľudovou hudbou, spevom a tancami, ktoré nacvičili s profesionálnymi folkloristami. Scénografia vytvára obraz živý, rozihraný, magický, ba až nostalgický. Preto sme sa aj rozhodli nevídané pramene folklóru „odkliať“ a oživiť pre dnešného diváka.
NEVESTA MYŠKA
V hre ide o súkromný rodinný problém – za koho vydať dcéru – a ten sa potom rozrastie do nebývalých rozmerov. Matka myšky Mišelky totiž chce vydať dcéru za najväčšieho, najsilnejšieho a najvplyvnejšieho ženícha. Hneď sa objavia traja myšiaci – pytači, jeden z mlyna, druhý spod šípkového kra, tretí z bieleho domu boháčov. Myškina matka je z toho celá rozzúrená, ona totiž nemá na mysli primeraného obyčajného myšiaka. Hneď aj vypraví svojho muža na vohľady. Nádejným ženíchom má byť samotné Slnko. Lenže Slnko s tým nesúhlasí, lebo od neho silnejší je Mrak, čo ho zakrýva, potom Vietor, ktorý rozfukuje mraky. Otec – myšiak sa postupne dozvedá, že ešte silnejším pytačom môže byť Dom, ktorý vietor nemôže odfúknuť. Dom ale tiež nie je najsilnejší, lebo ho vnútri rozhlodávajú myšacie rodiny, div, že ešte stojí. “Najmocnejšie ste vy myši!“ – a práve vtedy nakukol myšiak od susedov, ktorý vôbec nepomyslel na pytačky a predsa jemu pripadla ruka – pacička nevesty myšky. Svadba bola samá zmena: družbovia Slnko, Vietor, Mrak sa striedali a tak museli svadobčania skákať a tancovať či svietilo, dulo, či sa zmrákalo. Otec myšiak na tretí deň povedal Slnku: „Zájdi už konečne, lebo už nevládzeme.“
JANKO A MRAKOHRAD
V rozprávke Anny Nemogovej - Kolarovej stretávame jednu z tých mnohých rozmaznaných princezien, ktoré vyrastajú bez mamičiek a ich kráľovskí oteckovia si s nimi nevedia rady. Čo všetko si takéto namyslené dievčisko dovolí? Vidí, že otecko sa stará len o svoju zábavu, aj preto sa jej výchova i spravovanie krajiny poberú svojou živelnou cestou. Dieťa, ak zistí, že si môže dovoľovať, začne túto situáciu zneužívať. Aj naša princezná najprv nechce poriadne jesť, potom uprednostňuje svojich lichotníkov a napokon začne každému rozkazovať. Psík i mačička zistia, že najlepšie sa budú mať, ak jej na všetko prikývnu. Ani si nevšimnú, že takto sa aj oni menia k horšiemu, že sa z nich stávajú sluhovia. Túto „nezdravú“ rodinnú atmosféru napokon zneužije vládca Mrakohradu, ktorý si vyberie princeznú za ženu ako seberovnú.
Nebola by to však rozprávka, keby sa zlu nepostavilo do cesty dobro.
Janko – koniarik a jeho koník Sivko z podzámku si zaumienia, že princeznú nielenže vyslobodia z Mrakohradu, ale že ju aj prevychovajú. Janko, ktorý predtým iba sníval o nedosažiteľnej krásavici, sa napokon stane hrdinom a za odmenu získa i ruku milovanej a kráľovstvo. Ale ten, kto šťastný koniec navodí, je jeho kôň Sivko – on totiž stelesňuje v našej rozprávke zdravý rozum a triezvy nadhľad, ktorý zaľúbenému Jankovi neraz chýba. Sivko „moderuje“ priebeh udalostí správnym smerom tak, aby postavy hry, ale hlavne detskí diváci pochopili, kto kedy koná nesprávne, kedy sa treba vzoprieť, kedy dávať, ale aj brať, čo - komu patrí.
HUGO, FRIGO, BUBLINA
Hlavnou témou mačaco-myšieho minimuzikálu ja snaha o pochopenie a potrebu harmonického obrazu sveta v malom i vo veľkom. Začína sa to spolunažívaním: aký životný priestor si vytvoríme (poriadok, neporiadok), ako spolupracujeme (nudíme sa, alebo ideme za nejakým cieľom), či napokon dokážeme v minidivadielku problém len nadhodiť, alebo si z neho zobrať i ponaučenie. To všetko sa deje v trialógu Bubliny, kocúra a myšiaka, popretkávanom melodickými pesničkami. Postavy hry tak hovoria nielen o sebe, ale aj o existenčných otázkach sveta (guľozeme).
Hevier vytvoril netypické postavy: zvieratká sú skôr mestskí šarvanci, ktorí si svoju energiu vybíjajú nie v agresívnych útokoch, ale radšej v športe s dôrazom na fair play.
Inscenácia vytvára priestor pre spoluúčinkovanie detského publika.